Neignorujem ťa, len čakám kým sa začneš snažiť

Všimla som si, že v dnešnej dobe plnej elektroniky, rôznych  sociálnych sietí sú ľudia necitliví a chladný pokiaľ ide o osobný kontakt.

Dokážu si písať aj mesiace o tom ako sa cítia, koho milujú, ako sa  veľmi sa chcú stretnúť, ale ked príde na ten deň tak zrazu zistíme, že ten človek už taký zhovorčivý nieje. A všetci vieme kam tento príbeh smeruje.

Ale...

Potom je tu, ale prípad, kedy si píšete, udržujete kontakt..

Nemáte problém sa stretnúť a nič nieje iné osobne, ako v správach v mobile, nikto sa nepretvaruje...ale niekde to stojí.

Ja osobne som priamy človek a ked mi niekto, hockto zasiela zmiešané signály, tak som sakra zmätená. Mám rada, ked na mňa ľudia hovoria priamo aj za ceny, že ma to vydesí alebo šokuje.

A čo teda s človekom, ktorý takéto signály zasiela. Raz Vám prejavuje náklonnosť a dve hodiny na to je chladný ako kocka ľadu.

Stane sa to, že neviete na čom ste, neviete či sa s Vami ten človek len hrá alebo prosto nevie čo chce.

A to sú dnešní muži.

Boja sa citov a boja sa záväzkov.

Boja sa žien dnešnej doby.

Žien, ktoré si vedia vymeniť žiarovky v byte aj samé...

Žien, ktoré na seba zarábajú samé, ktoré svoj nákup odnesú aj samy.

Žien, ktoré sú silnejšie ako muži samí a uvedomia si, že si musia vstúpiť do vlastných hovien.