Denník slečny nebezpečnej PT.8

Ahojte, ako trávite posledný aprílový deň?

Pretože ja som ráno začala hned veľmi super. V jednej chvíli sa ráno chystáte do práce a v druhej ležíte v kúpelni na podlahe. A teda ked už dnešok musím tráviť doma, tak vám poviem tento môj dnešný príbeh... 

Takže dievčatá a chlapci, storytiiime.

Vrátme sa najprv kúsok späť.

16.1.2018

To bolo po dlhej dobe také prvé odpadnutie, ktoré sa mi stalo a áno na verejnosti a áno na moje narodeniny. Vtedy si uvedomíte, že tam hore sa s vami neserie a nemá zlutovanie na to aký je deň alebo kto vlastne ste.

Tento zážitok bol naozaj ako z nejakého trilleru a keby nieje mojej kolegyne, torá zhodou okolností bola v tom istom autobuse, neviem ako by som dopadla.

Lenže v to ráno to začalo pomaly a mala som najprv silné kŕče v podbrušku , nevolnosti a točenie hlavy. Až potom sa to celé stupňovalo.

Ked ma konečne stabilizovalo a podali infúziu prišla za mnou internistka aby ma vyšetrila. No nakoniec mi len povedala, že to sú HORMÓNY!!! Akože viete čo to je ked vám niekto povie, že to s hormóny?? Ja som sa odvtedy bála a bojím , že to naozaj môže prísť kedykoľvek. Našťastie sa to vždy stalo len príchodom menštruávie a teda som to vedela eliminovať a dávať si pozor najmä vtedy, ale vidíte dnes sa to stalo znova a z ničoho nič.

30.4.2018

Takže ako každé iné pracovné ráno som sa chystala do práce. Spravila si svoj ranný čaj, vykonala základnú potrebu a šla do kúpelne, kde som ešte stále bola v poriadku (žiadne kŕče nič..). 

No a teda ked som si krásne na tvár napatlala korektor a začala beauty blendrom zapracovávať korektor pod očami, z ničoho nič mi došlo zle. Ak ste niekto už odpadli, tak viete čo myslím. Došlo mi nevoľno, studený pot a nevedela som čo spraviť. Kedže moja zlá vlastnosť je že v nebezpečenstve stuhnem tak na toto proste niesom stavaná.

A teda som sa najprv len skĺzla k zárubni dverí a potom úplne na zem. Najhoršie je , že si to pamätáte.. a nemala som silu ani zakričať na maminu, aby mi pomohla, navyše boli 4 hodiny ráno a ja ležím na podlahe v ruke držím beauty blender a modlím sa aby som takto nezomrela, lebo to bola veľmi komická poloha, ked na to pozerám spätne teda... vtedy to komické nebolo.

Zrazu, ale počujem, že mamina sa na posteli pretáčala a zjavne bola hore, tak som z celej sily čo som ešte mala na ňu zvolala, aby rýchlo došla.

Tá ked ma videla... 

Viete aké to je, ked nechcete nikoho vydesiť a proste najmä nie svoju maminu a vy ležíte na zemi a ledva dýchate, proste celé zle. Naštastie maminy vždy vedia čo maj robiť a moja ma hned spacifikovala. 

 A ja chcem vedieť je tu niekto, kto má ten istý problém? Beriete nejaké lieky na to? Lebo mne odporuučili iba No Spa...